Why did I fall in love with you? 1

14. května 2011 v 7:14 | Karin |  Why did I fall in love with you?

Takže...rozhodla som sa napísať poviedku a napadlo ma,že by to mohla byť kapitolovka.
Je to príbeh o dvoch chlapcoch a ich láske,ktorá nakoniec zdolá všetky prekážky?Ktovie.
Viac vám už neprezradím.
A táto časť je dosť nudná...asi..a ani nie je dlhá,ale hádam pridú aj lepšie :D...



Mikiho rozprávanie:
* Před mesiacom *
Volám sa Miki Koharu.Narodil som sa v Tokyu a aj tu momentálne žijem.Mám 17 rokov a som tretiak na strednej škole,taktiež v Tokyu.Prestúpil k nám nový žiak.Predstavil sa ako Riko Nakano.Tiež mal 17 rokov.Bol perfektne stavaný.Vlasy mal blonďaté,ktoré žiarili ako slnko.Tvár mal dokonale rysovanú s nádhernými belasými očami.Takmer som sa v nich utopil.Jeho pery boli ako vystrihnuté z obrázku.Pri pohľade naňho som strácal dych a nevnímal svoje okolie.Dalo by sa povedať,že som sa zaľúbil?Láska na prvý pohľad?Ale…to je blbosť!Alebo nie?Rozhliadal sa po triede,až kým jeho pohľad nepadol na mňa.Pomaly sa začal približovať smerom ku mojej lavici.Už som fakt skoro nedýchal.Srdce mi splašene búšilo,ako keby sa chcelo dostať von.Mal som zmiešané pocity.Nevedel som presne čo za city vo mne vyvolal,ale viem,že na mňa hneď zapôsobil.Sadol si vedľa mňa a s úsmevom mi podal ruku.Pri jeho dotyku som sa zachvel a ledva som zo seba dostal nejaké slovo.Bol záhadný a skoro nič sme spolu neprehovorili.
***
Po mesiaci to už išlo lepšie,o dosť lepšie.Začali sme sa spolu rozprávať,chodili sme spolu do školy a aj zo školy.Proste sme si viac rozumeli.Cítil som sa s ním dobre.Stávali sa z nás dobrí priatelia.Aspoň on to tak asi videl.Nevravím,že ja nie,ale predsa len som si začal uvedomovať svoje city k nemu.Tie city neboli čisto kamarátske.Bolo v nich aj niečo viac.Každý jeho dotyk,čo i len nepatrný,spôsobil u mňa vnutorné chvenie.Ako keby sa mi v bruchu naháňali motýle.Bolo to príjemné,ale tento cit som nemohol před ním priznať.Ja som si to už uvědomil.Uvedomil som si,že som sa do neho zaľúbil.A keby som sa mu s tým priznal,čo by mi na to asi tak povedal?Odvrhol by ma?A čo ak nie?Priznám sa mu?Na tieto otázky si žiaľ neviem odpovedať.
***
Kráča vedľa mňa a jemný vetrík sa mu pohráva s vlasmi.Štička mu padá priliehavo do tváre.Vyzerá tak nádherne.Neviem sa na neho prestať dívať.
,,Miki?"prerušil ma jeho mužný hlas.
Jemne so mnou trhlo,ale ihneď som sa spamätal z toho tranzu a odpovedal som na otázku otázkou ,,Áno?".
,,Tak som dnes rozmýšľal,keďže je už ten víkend a mne sa nechce samému nudiť doma,mohli by sme spolu niečo podniknúť."
Na malú chvíľu som sa zasekol.Zatiaľ mi nič také ešte nenavrhol.Stráviť s ním víkend by mohlo byť pekné,ale...
,,Miki?Tak čo?Súhlasíš?"vytrhol ma z premýšľania.
,,Um...tak teda dobre.A kam pôjdeme?"zvedavo som otázal.
Riko sa na mňa milo usmial, ,,Mohli by sme sa ísť niekde spolu potárať,alebo chceš,aby sme boli u mňa?Povedz si.Rád ti vyhoviem." pri čom pozdvyhol obočie.
Čože ku nemu?To radšej nie. ,,Tááák...mohli by sme ísť trebárs do kina?"
,,Jasné!Kuknem čo dávajú a môžme ísť.Zabavíme sa a ja sa konečne odreagujem,a ešte k tomu s niekym,s kým si tak dobre rozumiem."mrkol na mňa.
Celý som stuhol a na tvári sa mi objavili dva malé rumenčeky.Bol taký sladký a milý.Aspoň na mňa.A to jeho mrknutie.Ááách.Ježiši,prestaň Miki!Nebuď blázon!Niekto ako on ťa nemôže milovať.Buď rád,že sa s tebou vôbec kamaráti.
,,Zavolám ti ohľadom toho kina.Vieš,či vôbec budeš chcieť ísť,ak by dávali nejakú blbosť,tak ti dám radšej vedieť a poviem ti presný čas nášho stretnutia.Okey?Tak zatiaľ."daroval mi ešte jeden pekný úsmev a jedno zamávanie rukou,a odišiel.
*****
Konečne som prišiel domov a moja hlava bola stále zaplnená tým chlapcom.Tašku som si hodil niekam do kúta a ľahol som si na postel.Zrazu som začul zvuky,niekto kráčal po schodoch,potom,už len jemné zaklopkanie a vošla do izby mama.Akurát sa vrátila z roboty.
,,Ahoj Miki,tak,ako bolo v škole?Nie si hladný?"spýtala sa ma starostlivo.
Usmial som sa na ňu, ,,Nie mami,ďakujem."
Úsmev mi opätovala, ,,Tak keby niečo budem dole." a odišla.

,,Ách"povzdychol som si. ,,Takže už zajtra budeme spolu."usmial som sa nad tým a zaboril som si hlavu do vankúša. ,,Asi som do teba až príliš zamilovaný,keď mi nejdeš z hlavy,Riko.No,...ale tento problém budem musieť zvládnuť bohužial...sám."
Vstal som z postele a vyzliekol som zo seba školskú uniformu.Zamieril som si to rovno do svojej kúpeľne.Prehodil som si cez sprchový kút uterák a vošiel som pod sprchu.Tiekol na mňa príjemne teplý prúd vody.Postupne som sa uvoľňoval.,,Dobrá sprška bodne."uchechtol som sa sám pre seba.
Keď som z tade vyliezol asi po takých 20 minútach,prehodil som si okolo pásu uterák a nacupkal som si to späť do izby.Dal som si tepláky a išel som si ešte umyť zuby.Konečne som sa znovu hodil do svojej mäkkučkej postielky a z myšlienkou na toho krásneho blonďáka som zaspal.

***


Bola sobota ráno.Okolo tých deväť hodín.Vstal som z postele a hneď na to som sa poriadne ponaťahoval.Zaškvŕkalo mi v bruchu,tak som sa vybral do kuchyne.Mama s otcom už boli dávno v robote a samozrejme na ľadničke mi nechala mama odkaz,ako vždy.
,,Miláčik o 18:00 som doma,ako poväčšine.Sprav si niečo dobrého na raňajky a v ladničke máš potom obed.Tak a keby si sa niekam chystal,napíš mi odkaz alebo mi zavolaj,aby som sa o teba nestrachovala.Pa srdiečko."
Pousmial som sa nad tým.Vždy bola taká starostlivá,no niekedy som si pri nej pripadal ako 5 ročný.Spravil som si toust a zalial som si ovocný čaj.Sadol som si ku stolu a pustil som sa do jedla.Pomali som usrkával z čaju,pretože bol ešte dosť horúci.Keď som dojedol,skočil som hneď na gauč a zapol som si telku.Nič poriadne nedávali a tak moja mysel opäť smerovala k istej osobe.Áno,tá osoba bol Riko.Dnes bol ten deň,keď budeme spolu.Strašne som sa už tešil.

Okolo 16:00 mi zazvonil telefón.Bol to on.Potešil som sa a s radosťou som mu zodvihol.
,,Haló?"ozval som sa do telefónu.
,,Ahoj Miki.Už som sa pozrel čo dnes dávajú.Mala by to byť nejaká nová dobrá komédia a začína to o 17:30,takže by sme sa mohli o tej piatej stretnút?"
,,Ou...jasnečka a kde?"spýtal som sa ho naliehavo.
,,Rovno pred kinom?"
,,Okey.Tak ma tam teda čakaj."
,,Dobre,tak zatiaľ."jeho hlas znel tak krásne.

Hneď ako položil vybral som sa do izby.Rýchlo som sa šiel osprchovať a obliecť.


Rikove rozprávanie:

Stál som pred kinom a čakal som na neho.Pre istotu som tam prišel o 5 minút skorej.Už som sa ho nevedel dočkať.Strašne som sa naňho tešil.Za tú krátku dobu som si ho dosť obľúbil,priam až zamiloval.Počkať...čóóó?!Zamiloval?Ehm...hrabe mi?On sa mi naozaj páči?
Bolo presne päť,keď už som ho konečne zbadal.Zamál som mu a on si to mieril rovno ku mne.Vyzeral fakt dobre.Mal čierne obtiahnutejšie džínsy a vrch doplňovalo čierno biele pásikavé tričko.Na jeho dokonale stavanej postave to perfektne sedelo.Jeho havranie vlasy boli trošku zvlnené a štičku mal pekne začesanú,ktorá mu jemne spadala do tváre.Rysy tváre mal priam dokonále.Jeho oči na ňom žiarili.Mal ich prenikavo zelené a pery mal plné,navádzali ma k tomu,aby som sa ich dotkol.On celý ma navádzal k tomu,aby som sa ho dotkol.Nie!Nesmiem mysleť na takéto veci...

,,Ahoj Miki.Ty...vyzeráš naozaj skvelo."polichotil som mu.
,,Ďakujem...eh...aj ty vyzeráš dobre Riko."na jeho tvári sa objavili rumence.
'Čože?On mi lichotí?'prebehlo mu hlavou.

,,Tak ideme dnu?"spýtal som sa.
,,Jasné,už poďme."

Mikiho rozprávanie:

Vošli sme dnu a Riko nám obom kúpil lístky.Zastavil som,lebo som si chcel ísť ešte kúpiť popcorn,no aj ten mi zaplatil on.Dnes vyzeral naozaj krásne.Ako keby chcel na niekoho zapôsobiť.Mal modré obtiahnuté džínsy,na vrchu mal čierne tielko a rozopnutú modročiernu károvanú košeľu,ktorá ho odhaľovala.A ku košeli mu ladili aj jeho tramky.Boli presne také isté.Vlasy mal mierne rozcuchané,no predsa tak skvelo upravené.Chcel som ho,no nemohol som.Jeho výzor snáď úputal každé dievča aj chlapca v kine.Bol dokonalý.

Sadli sme si vedľa seba a ani nie o minútu sa vypli svetlá a začal sa film.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama