Why did I fall in love with you? 2

15. května 2011 v 0:44 | Karin |  Why did I fall in love with you?
Tak,a je tu ďalší dielik.
A už sa mi nechcelo rozpisovať,že Mikiho rozprávanie a Rikove rozprávanie,tak odteraz bude Mikiho rozprávanie normálnym písmom a Rikove bude tučným.

Mikiho rozprávanie:normálne písmo
Rikove rozprávanie:tučné



***
Kino sa už skončilo a bolo okolo tých 8 hodín večer.Bol som trošku dolámaný,keď som z tade vyšiel.Predsa len som sedel dve a pol hodiny v kine a ledva som si mohol vystrieť nohy.
,,Tak...chceš ísť ešte niekam?"upriamil som na Rika pohľad.
,,A...kam?"stále zahladený na neho som mu odpovedal.
,,Trebárs prejsť sa,alebo...ísť ku mne?"
Zamrazilo ma ,,K-ku tebe?"
,,Je s tým nejaký problém?Ja nehryziem,Miki."zasmial sa.
,,Amh...a nemôžme sa ísť len prejsť...pôjdem ťa odprevadiť a ja zájdem domov sám."
,,Tak...teda dobre."súhlasil nakoniec.
Bol som nervózny,keď povedal,že by sme šli ku nemu.Možno,že by som sa neovládol a čo potom?To by nedopadlo dobre.Prišiel by som o jeho priateľstvo.To nie!To nemôžem!

Odprevadil som ho až pred dvere jeho bytu.Vkuse som sa na neho pozeral,bez jediného slova,no vzápätí sa na mňa otočil.
,,Naozaj nechceš ísť dnu?"uprel na mňa tázavý pohľad.
,,Nie...eh..to je v poriadku."vykoktal som.
,,Nemám ťa ísť aspoň zaviesť?"
,,Eh?Ty máš auto?"vyhrkol som.
,,Heh,asi som to zabudol povedať,ale áno,mám."usmieval sa na mňa.
Vyjavene som sa na neho kukal,až kým na mňa znovu neprehovoril.
,,Tak čo?Môžem ťa ísť zaviesť?"
,,Ahm."kývol som hlavou na súhlas.

Nasadli sme do auta a Riko hneď zapol rádio.Pustil pesničku od DBSK-Mirotic.Ako keby vedel,že tú pesničku zbožňujem.
,,Zbožňujem tento song."zrazu Riko prehovoril.
Čó?!Tak on ju tiež zbožňuje?Asi sa pri ňom rozplyniem.Cítim sa s ním tak dobre,ani sa mi od neho nechce odísť.


,,Tááák...konečná,mladý pán."očarujúco sa usmial.
,,Ďakujem za odvoz,Riko.Ahoj."už,už som chcel vystúpiť z auta,no zrazu ma chytil za zápästie a pritiahol späť.
,,Hádam si si nemyslel,že odídeš bez rozlúčenia."uškrnul sa.
Na mojej tvári sa objavili malé rumenčeky.
,,Dnes mi bolo s tebou fajn.Dúfam,že si to ešte zopakujeme."ako to dopovedal,vrhol sa na mňa s objatím.Už som bol až bordový,no našťastie to v tej tme nebolo dáko vidno.
Vystúpil som z auta a ešte som mu zamával.Chvíľu som kukal,kým sa mi jeho auto nestratí z dohľadu.Otvoril som si bránku a rýchlo som utekal ku dverám.Zabuchol som ich za sebou a chcel som utekať do izby,no zastavil ma mamin hlas.
,,Ahoj zlatíčko.Ako bolo?"usmievala sa na mňa.
,,Fajn,mami."stručne som jej na to odpovedal.
,,To som rada...a nie si hladný?"
,,Nie,ďakujem mami."

Otec ako obvikle nebol doma.Vždy mal veľa roboty a málo času na svoju rodinu.Vlastnil veľkú firmu,v ktorej strávil vždy viac času ako doma.Mama tam pracuje,no vždy príde skorej domov.Áno,pochádzam z celkom bohatej rodiny.Nesťažujem sa,že by som bol na tom nejak biedne.

Rozutekal som sa hore po schodoch a zabočil som hneď ku dverám mojej izby.Zabuchol som ich za sebou a zvalil som sa na postel.
To jeho objatie.On ma naozaj objal?To bolo iba priateľské.Nie...to nemôže byť tak!Ale predsa len ten jeho pohľad.Čo mám preboha robiť?Ani sám to neviem.Čím ďalej tým viac som do neho zaľúbený.Mám pocit,že to v sebe už ďalej neudusím.

***
Prišiel som domov,no dvere od bytu boli otvorené a viem,že som ich zamkínal.Pomali a potichúčku som ich otvoril.Môj pohľad bol zdesený,keď som uvidel,kto je v obývačke.Bol to on.Sedel v kresle a nechutne sa na mňa uškŕňal.Sedel v ňom človek...človek,ktorý sa mi tak hnusil.Človek,ktorého som tak nenávidel.Bol to on!Môj nevlastný otec.

Už od mojich 14-tich rokov ma sexuálne zneužíval a mlátil.Bol to nechutný pedofil a psychopat.Nenávidel som ho a nenávidim ho rovnako aj teraz.Ba dokonca,možno,že ešte viac!
Pamätám si na ten deň.Ten deň...,keď ma po prvý krát znásilnil a poriadne zmlátil,len preto,že som mu odporoval.Nechal ma ležať na zemi v mojej izbe celého od krvi.Nevládal som sa ani pohnúť a on ma tam zamkol a kľúč si zobral so sebou.Nikto mi nepomohol.Celé tie tri roky s tým zápasím sám.Dokonca ani moja mama o tom nevie a a ani jej to nepoviem.Je načisto ovplyvnená tým idiotom,Hayatem.
Pochádzam síce z prachatej rodinky a vždy som mal všetko po čom som túžil,no jedno jediné mi vždy chýbalo...láska.Chýbala mi láska od vtedy,ako mi zomrel ocko.Mal som vtedy 13 rokov.Vzládal som to dosť zle a ešte,keď ma nejaký hnusný pedofil začal mlátiť a tie ostatné nechutné veci.
Chýbal mi.Stále mi chýba.Tak prečo už nie je so mnou?Prečo ho tá rakovina musela tak položiť?Nie,on tu mal byť ešte so mnou.Tak prečo tu nie je?!Existuje vlastne Boh?!Prečo mi nikto neodpovie?!Veľa krát som si kládol tieto otázky,no odpoveď...žiadna.

,,Čo tu chceš?"spýtal som sa ho hneď na rovinu.
,,Prišiel som ťa pozrieť."uchechtol sa.
,,Vypadni!"zvreskol som.
,,Ale,ale...nerozčuluj sa tak.Aj tak sa tomu nevyhneš...ako vždy."
Vedel som čo následuje.Postavil sa z kresla a cestu si mieril ku mne.Zdrapil ma za ruku a ťahal do mojej izby.
,,Nechaj ma ty uchýl!"kričal som.
Zdrapil ma za vlasy a hodil na postel.Sadol si na mňa obkročmo a nechutne na mňa zízal.Snažil som sa mu brániť,ale nešlo to.Aj tak vždy dostal svoje.Pomali som už nemal toľko síl sa brániť.
Zrazu bolo všade ticho,prestal som dokonca vnímať aj jeho.Slzy mi stekali po tvári.Už som necítil ani tú bolesť,keď do mňa čím ďalej,tým hlbšie a násilnejšie vnikal.Len som tíško čakal kedy to zase skončí.

Stál som v sprche,nechal som na seba tiecť prúd teplej vody,chcel som zo seba zmyť tú špinu.Chcel som na to znovu zabudnúť.
****
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama