Why did I fall in love with you? 3

23. května 2011 v 17:00 | Karin |  Why did I fall in love with you?
*** UPOZORNENIE ***
Mikiho rozprávanie:normálne písmo
Rikove rozprávanie:tučné



,,Ahoj,mami."pozdravil som ju ešte vo dverách.
,,Ahoj,Miki.Dávaj si po ceste do školy pozor,zlatko."skoro každé ráno to znelo tak starostlivo,že som si naozaj začínal myslieť,že chodím ešte na prvý stupeň do základky.
,,Neboj sa!Nie som už malý!"zakričal som jej vo dverách a hneď na to som ich zabuchol.

Kráčal som smerom ku škole a v tom mi zazvonil mobil.Pozrel som sa kto mi volá a bol to on.
,,Riko?"
,,Miki,kde si?"spýtal sa hneď na rovinu.
,,Len kúsok od môjho domu,idem už do školy."
,,Dobre."zrušil hovor.Nechápal som tomuto telefonátu.Dobre?Na čo mu bolo kde som?Z premýšľania ma vyrušilo zatrúbenie.Otočil som sa a uvidel som za sebou čierne auto,sedel v ňom Riko a s vystrčenou rukou z okna mi naznačoval,že si mám rýchlo sadnúť.Sadol som si do auta a pekne som sa naňho usmial.
,,Ahoj,Miki."potľapkal ma jemne po pleci.
,,Ahoj."
,,Viem,že to nemáš do školy ďaleko,ale to len aby si nešiel sám."zachechtal sa.

Zaparkoval auto na školskom parkovisku a tak som si vystúpil.Počkal som kým aj on vystúpi a spolu sme sa vybrali do školy.Zase mal trošku uvoľnenú kravatu a dva rozopnuté gombíky na školskej uniforme,rozcuchané blonďaté vlasy a očarujúci úsmev na tvári.Samozrejme,keď sme vošli do školy,všetku pozornosť pútal na seba.Poväčšina dievčat vískala,keď ho zbadali a niektorí na neho iba so závisťou čumeli.Bol som hrdý,že kráčam vedľa neho.Trhol som so sebou,keď som zistil,že ma drží okolo krku.Zmätene som sa na neho pozrel a on sa len usmial.Bol to príjemny pocit.Videl som tie pohľady niektorých dievčat,ako sa zmenili na vražedne závistlivé,že sa ma vôbec opovážil dotknúť.No,niektoré začali jačať a fotili si nás.Bol som naozaj dosť zmätený a rukou som si zakrýval tvár,no pomaly som si začínal zvykať,že je v škole populárny.

Vošli sme do triedy a pozdravili sme pár spolužiakov.Hneď potom sme sa usadili na svoje miesta.
Do tiredy vošiel profesor a my sme sa automaticky postavili na náznak pozdravu a hneď po uklonení sme si znovu sadli.

,,Miki?"
,,Huh?"pozrel som sa na neho.
,,Ja len...či by si dnes nechcel ísť ku mne,zajtra máme aj tak v škole voľno,tak...či by si nešiel.Mohli by sme si pozrieť nejaký film."
Vypleštil som oči a prekvapene som na neho hľadel.
,,Miki?Si v pohode?Povedal som niečo zlé?"
,,Nie,nie!"rýchlo som zareagoval.,,Tak teda...dobre."nakoniec som mu na to pritakal.
,,Okej,prídem po teba o 18:00."
Na nič iné som sa v tejto chvíli nezmohol,len na primitívny úsmev.

***

Čakal pred domom a keď zbadal moje auto rýchlo sa ku nemu rozutekal.Bol tak sladký a nevinný.Nemohol som si pomôť,ale najradšej by som ho od tej roztomilosti rozpučil.

,,Nazdar,krásavec."objal som ho.
Videl som na ňom,že zostal prekvapený a zdá sa mi to,alebo sa červená?On sa naozaj červená.On sa ma hanbí?Bože,prečo je tak roztomilý.
,,Dúfam,že si dlho nečakal."
,,N-nie,to je v pohode."zakoktal sa.

***
Vošli sme do môjho bytu a on len zostal prekvapene stáť.
,,Niečo sa deje?"spýtal som sa ho,keď som uvidel ten jeho výraz.
,,T-ty...máš to tu...WAW!"rozhliadal sa po mojom byte z chodbyčky.
Zasmial som sa na ňom.Ten jeho výraz bol fascinujúci.
,,Páči sa ti tu?"
,,Nádhera!"vyjakol.,,Ty tu naozaj bývaš sám?"
,,Áno."
,,V takom veľkom byte?"stále tomu nemohol uveriť.
,,No,vieš mám rád pohodlie a už som dosť veľký na to,aby som býval sám."
,,To ty si si kúpil tento byt?"stále sa ma otázal.
,,Nie,kúpil mi ho otec,ešte pred tým,než..." na malú chvíľu som sa zamlčal,,...zomrel."odvrátil som svoj pohľad na zem.Znovu mi chýbal.Kúpil mi ho ako rezervu,keby sa niečo stalo.Môj otec myslel vopred,myslel hlavne na mňa.Nechal mi dosť peňazí,aby som žil na úrovni,pokým sa nebudem živiť sám.
,,To mi je ľúto.Nevedel som."chytil ma za plece.
,,To nič,Miki.To je v pohode."chytil som jeho ruku,ktorú mal stále položenú na mojom pleci a pohladil som ho po nej.Ako keby to v ňom niečo vyvolalo,v rýchlosti ju dal z môjho pleca dole.

Udivene som sa na neho pozrel.Potom som sa otočil a mieril som si to rovno do kuchyne.
,,Miki,urob si tu pohodlie a zatiaľ môžeš vybrať nejaký dobrý film."poslúchol ma a vybral sa do obývačky.
Pohodlne sa usadil na gauč,kým ja som robil pukance.
,,Nechceš niečo piť?"
,,Rád."
,,A čo to bude,mladý pán?Sprite,pepsi,pomarančový džús,minerálka?"
,,Poprosil by som džús."
,,Hneď to bude pane."

Prišiel som do obývačky s myskou popcornu a s dvomi pohármi pomarančového džúsu.Položil som to na stôl a usadil som sa vedľa neho.
,,Tak čo,vybral si niečo?"
,,Ahm."pritakal a vložil mi DVD do ruky.
,,Óó,takže horor.A nebudeš sa báť?"provokačne som sa uchechtol.
,,Ja nie,a čo ty?"
,,Ja mám dosť silnú povahu,ale ak by náhodou,budem pri tebe."
Asi som ho zase prekvapil.Tváril sa znovu tak vykoľajene,ako pred tým.
Len som sa nad tým pousmial.Postavil som sa z gauča a zapol som film.Opäť som sa vedľa neho pohodlne usadil.Zobral som si ovládač do ruky a pridal som zvuk na domácom kine.

Po obývačke sa ozýval výkrik,ktorý zaznel v onom horore.Repráky boli rozložené tak,že to dunelo ešte aj za nami.Obaja sme boli napätý z toho,čo sa ďalej udeje.Načiahol som sa rukou po popcorn a v tú chvíľu to spravila aj Mikiho ruka.Naše prsry sa o seba jemne optreli.Zvláštny pocit,ako vo mne dokáže jeden nepatrný dotyk vyvolať v mojom bruchu tanec motýľov.Obaja sme sa na seba usmiali.

Film sa skončil a ja som odniesol poháre s myskou do drezu.Začal som ich umývať.
,,Netreba ti s tým pomôcť?"zaškeril sa.
,,Myslím,že dva poháre a jednu mysku zvládnem,ale ďakujem za opýtanie.Si milý."


Keď to doumýval,chytil ma za ruku a doviedol ma do jeho izby.Izba bola pomerne veľká,ale zariadené to mal veľmi jednoducho a pekne.Mal plávajúcu podlahu a v strede mal manželskú posteľ s modrou perinou a vankúšmi,pred ktorou mal položený taktiež modrý huňatý koberček.Jendu skriňu,školský stôl,na ktorom bol počítač a položený notebook,zošity,perá a podobné veci.Na ľavej strane,na oknách mal modré priesvitné záclonky a drobné doplnky,ktoré perfektne ladili s izbou.Ako som si už mohol všímnúť,obľuboval modrú farbu.Vzadu mal balkón.Vybral som sa smerom k nemu,pootvoril som si dvere a vyšiel som von.Mal z tade nádherný výhľad.
,,Wow!Krása!"kochal som sa tým fascinujúcim pohľadom,zatiaľ čo Riko si ľahol na postel.Vošiel som dnu a zavrel som balkónové dvere.Pristúpil som bližšie k posteli.Mal zavreté oči a pravidelne oddychoval.On zaspal?Má tak kľudnú tvár,anjelský výraz.Nádherný pohľad.Kľukol som si k posteli a s údivom som na neho zízal.Neodolal som tomu pokušeniu a dotkol som sa jeho zamatovo bledej tváre.Pohol sa!Rýchlo som dal ruku preč.Chvíľu som čakal,či sa nezobudí.Keď som už nevidel žiadne náznaky ani malinkého pohybu,iba jeho pravidelne nadvihujúcu sa hruď,znovu som neodolal.Tentokrát som sa dotkol jeho vlasov.Jemne som ho po nich pohladil,opäť som prešiel na tvár.Chvíľku som ho hladil po tvári,než sa znovu pohol.Už,už som chcel dať ruku preč,ale on sa jej dotkol a pohladil ma po nej.Pri tom dotyku som sa celý zachvel.Otvoril oči a usmial sa na mňa.

,,Ešte chvíľu pri mne ostaneš a budeš ma hladkať po vlasoch?"nečakal som túto reakciu.Chcel,aby som tu s ním ostal a hladil ho po vlasoch?
,,Ale...ja..."nevedel som čo mu mám na to povedať.
,,Prosím."zovrel mi ruku v tej svojej.
Začal som ho hladiť po vlasoch a on sa na mňa stále díval.
,,Miki?"
,,Huh?"
,,Poď si ľahnúť vedľa mňa."
,,Čože?"prekvapene som zamrkal.
,,Poď si ľahnúť vedľa mňa.Chcem,aby si bol pri mne."
Ľahol som si vedľa neho,začal som ho hladiť po vlasoch.Slastne sa mu pri tom zatvárali oči.Nemohol som sa naňho vinadívať.Toľká krása.Ja sa ho naozaj dotýkam.Bol som šťastný a vyvolávalo to vo mne neopísateľné pocity.
Pritúlil sa ku mne a trochu ponadvihol hlavu.Naše oči sa stretli a len tak sa na seba dívali.Usmial sa a priblížil sa svojou tvárou bližšie k tej mojej.Stále som na neho len nemo zízal a ani som sa nepohol,priam som už ani nedýchal.Priblížil sa ešte bližšie a to som si už naozaj myslel,že som dodýchal.Jemne sa otrel o moje pery a následne na ne pritisol tie svoje.Potom sa odo mňa odtiahol,,Ďakujem."
Bol som úplne mimo.Stále som tomu nemohol uveriť.Nechápal som,čo sa práve teraz odohralo.Riko Nakano ma pobozkal?Nesnívam?Uštipol som sa do líca.Zabolelo ma to,čiže to je naozaj pravda.Pobavene sa pri pohľade na mňa zasmial.Bolo to krásne.Ten pocit,ktorý vo mne vyvolal.Neuveriteľné.Cítil som sa,akoby som lietal.Naozaj lietal!Bohužial nemal som krídla,ale on mi ich dokázal dať.

,,Za čo mi ďakuješ?"bol som ešte stále neprebudený z toho tranzu,ktorý mi spôsobil.
,,Za to,že si pri mne."
,,To si tak rád,keď som s tebou?"
,,Nesmierne."
Pousmial som sa a prezmenu som ho teraz pobozkal ja.
,,To ja by som ti mal ďakovať,že si ma našiel."zadíval som sa na neho.,,Vieš,že si nádherný?"
,,Vieš,že krása nie je všetko?"
,,Viem,ale aj tak si nádherný."opäť sa zasmial.
,,Miki,čo vlastne ku mne cítiš?Vidíš len krásu,alebo aj niečo viac?"spýtal sa ma hneď na rovinu.
,,Chceš to naozaj vedieť?"
,,Áno.Prečo?"
,,Pretože sám som nevedel,že ti to raz budem môcť povedaťMyslel som,že to nikdy nedokážem.Nevedel som,čo ku mne cítiš ty.Bál som sa.Bál som sa o naše priateľstvo."
,,Milujem ťa."naklonil sa a zašepkal mi to do ucha.Bol to príjemne hrejivý pocit,keď som tieto slová počul od neho.Konečne."
,,Som na tom stejne.Som v tom až po uši.A ver mi,nie je to len kôli tvojej kráse,ide o to aký si vo vnútri.Ty si ten človek,ktorý mi dokáže najlepšie porozumieť.Som ti vďačný za veľa."objal som ho.Pritúlili sme sa k sebe ešte viac a obaja sme zaspali.

Zobudil som sa na malý buchot,ktorý sa ozýval z chodbičky.Vedel som kto to môže byť.Len mama mala kľúče od môjho bytu a on jej ich určite zobral.Ovládol ma neskutočný strach,že by mohol ublížiť Mikimu,keď ho tu nájde a to som mu nikdy nemohol dovoliť.Rýchlo som s ním potriasol,aby sa prebral.






 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Reiko Reiko | Web | 23. května 2011 v 19:08 | Reagovat

jasne velmi rada :)

2 Amaya~ Amaya~ | Web | 24. května 2011 v 14:50 | Reagovat

Velmi ráda spřátelím ^^ už jsem si tě zapsala :)

3 Kiruška Kiruška | Web | 24. května 2011 v 19:07 | Reagovat

Velmi podařený dílek...a rády spřátelíme =DD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama